Recenzia: Kruh

Oficiálna anotácia hovorí:

Engelfors. Anjelské bystriny. Pekné meno, spustnuté mesto. Uprostred ničoho, obklopené hlbokými lesmi, v ktorých ľudia neraz zablúdili a už sa nikdy nenašli. Raz v noci, keď sa mesiac sfarbí na krvavočerveno, sa v zrušenom zábavnom parku ocitne šesť dievčat. Nemajú nič spoločné. Nevedia, ako sa tam dostali ani prečo tam prišli. Čoskoro však pochopia, že ak chcú prežiť, musia spolupracovať.

Autor -  Sara B. Elfgrenová, Mats Strandberg

Originálny názov - Cirkeln

Séria - Engelfors

Počet strán/kapitoly - 528/60

Hodnotenie:

Obálka - 5/5

Dej - 4/5

Nuda - 1/5

Napätie - 4/5

Láska, romantika - 1/5

Strach, zúfalstvo, neistota - 4/5

Prečítajte ak: - máte chuť na niečo mysteriózne, tajomné, no pôsobiace veľmi skutočne

                       - nejaká samovražda vás nevyvedie z miery

                       - máte radi napätie a strach (myslím v knihách ;)

Nečítajte  ak:   - vám vadí niekedy zbytočne veľký rozsah knihy

                         - vám vadia viacerí rozprávači- najprv je ich 6

                            

Sim hovorí:

Kniha nemohla začať lepšie. Po prvej kapitole som si povedala: vau, toto bude dobré! (ako veľa kníh začína samovraždou?!) V trochu dlhšom úvode bol opisovaný život dievčat. Šiestich úplne rozdielnych dievčat, ktoré spolu nemali nič spoločné. Až na to, že boli všetky štyri v rovnakú noc "prebudené" a majú zachrániť svet. Oops, sú čarodejnice. Žiadne strigy s dlhými nosmi ani bazovými prútikmi. Sú to obyčajné tínedžerky, ktoré majú svoje problémy – a nie je ich málo.

 

Eliasa mi bolo ľúto. Strašne som ho chcela v knihe spoznať, mohol byť zaujímavou postavou. Bol jeden z tých, ktorého všetci súdili a to len kvôli tomu, že trochu vybočoval z priemeru a neprispôsoboval sa. Napriek všetkému tu bola Linnéa, ktorá verila, že Eilas by samovraždu nespáchal. Tak kto za to teda môže? To sa snaží šestica dievčat vyriešiť a jediným problémom je to, že im to veľmi nejde, pretože musia spolupracovať.

Ako som už písala Minoo, Linnéa, Anna-Karin, Vanessa, Ida a Rebecka sú obyčajné tínedžerky s obyčajnými tínedžerskými problémami - riešia svoje lásky, majú skúsenosti s alkoholom, drogami, sexom a búrlivými párty ( páni, ja asi nie som obyčajná)... No majú aj rodinné problémy - otec alkoholik, matka, ktorá nejaví žiaden záujem, nevlastný otec, ktorý si v ničom nechce priznať vinu... Popri všetko musia ešte riešiť záhadu, kto je skutočný vrah, tajiť svoje stretnutia a to, že sa vôbec poznajú. Navyše sa boja o svoje životy, pretože nikdy nevedia, či nie sú na rade.

 Lennéu som si obľúbila ako prvú, no časom som ich takmer všetky začala mať rada - každá bola niečím iná. Pri Minoo som mala od začiatku pocit, že celá kniha sa venuje najviac jej a koniec mi to tak trochu potvrdil.

Dej sa odohrával plynule a až ku koncu nabral rýchlejší spád. Mne to však neprekážalo, takto som si knihu vedela vychutnať lepšie (len mne príde divné, že hovorím o knihe, v ktorej boli samovraždy už takmer na dennom poriadku? No ok, preháňa, nie na dennom.) Ak by som sa mala vyjadriť k nejakým zvratom, či vôbec nastali - áno, no mňa veľmi neprekvapili. Nejakým spôsobom som tušila, ako to celé skončí a "zvrat" mi to len všetko potvrdil. Napriek tomu som si v kuse hrýzla nechty a bola som zvedavá, ako to všetko naozaj skončí. Táto kniha naozaj stojí za prečítanie, aj keď z nej nebudete vyvalený a nepadnete na zadok. Určite však dokáže zaujať a čitateľa len ťažko pustí zo svojich pazúrov, dokým nedočíta poslednú kapitolu (koľkí z vás čítajú aj poďakovania?). Veľmi som zvedavá, ako príbeh bude pokračovať a ako sa to tiež vyvinie medzi všetkými dievčatami.

75%