piatok 29. januára 2021

Recenzia: Séria Pekelné stroje (Mechanický anjel, Mechanický princ, Mechanická princezná) - Cassandra Clare

Oficiálna anotácia hovorí:

Mechanický anjel
Šestnásťročná Tessa Grayová sa vydáva na dlhú zaoceánsku plavbu, aby vo viktoriánskom Anglicku našla brata. V Londýne plnom upírov, bosorákov a iných nadprirodzených bytostí, ju čaká doslova hrôza. Útočisko nájde u Tieňolovcov, ktorí jej prisľúbia pomoc, ak im na oplátku poskytne svoje tajomné schopnosti. Tessu očaria najmä...

Mechanický princ
V magickom viktoriánskom Londýne našla Tessa útočisko u Tieňolovcov iba nakrátko. S pomocou príťažlivého samotára Willa a oddaného Jema totiž zisťuje, že Magistrova vojna proti Tieňolovcom je veľmi osobná. Viní ich za dávnu tragédiu, ktorá mu zničila život. Ak chcú odhaliť tajomstvá minulosti, musia preskúmať hmlistý kraj Yorkshire, hrôzostrašné sídlo plné nevypovedaných tajomstiev, špinavé uličky Londýna aj zakliatu plesovú sálu, kde sa Tessa dozvie...

Mechanická princezná
Nad londýnskym Inštitútom sa zmráka. Mortmain pripravuje útok na Tieňolovcov: chce ich zničiť pomocou Pekelných strojov – armády neľútostných automatonov. Na dokončenie svojho plánu potrebuje už len jedno: Tessu Grayovú.

Autor: Cassandra Clare
Počet strán: 400 + 424 + 480
Moje hodnotenie:
Dej/obsah: 5/5
Nuda: 0/5
Napätie: 4/5
Láska, romantika: 5/5
Obálka: 5/5

Sim hovorí:

Príbeh sleduje šestnásťročnú Američanku Theresu „Tessu“ Grayovú, ktorá sa po smrti svojej milovanej tety Heriet sťahuje do Anglicka, kde sa o ňu má postarať jej brat Nathaniel Gray, ktorý pracuje v Londýne. Rýchlo však zisťuje, že nič nie je tak, ako by chcela a čakala. Objavia sa u nej nezvyčajné schopnosti a s tým pravdaže aj nové hrozby a nebezpečenstvá. Najprv je väznená a trénovaná odpornými Bosoráčkami, no neskôr nájde útočisko u Tieňolovcov, ktorých poslanie je chrániť Obyčajných pred Dolnosvetom a jeho Démonmi. No Tessa ani zďaleka nie je Obyčajná, no čo teda je? Tessin svet sa so svetom Tieňolovcov nenávratne prepletie, keď ich začnú ohrozovať neživé tvory z mechanických súčiastok, pričom vyjde na povrch, že práve Tessa je pre ne kľúčovou postavou. S Tieňolovcami teda vznikne dohoda, že ona pomôže im a oni jej na oplátku pomôžu zistiť, kto vlastne je.

Napriek hrozbe, ktorej musia čeliť, na scénu prichádza slávny ľúbostný trojuholník. Dvaja sedemnásťroční Tieňolovci, pokrvní bratia parabatai – William Harondale a James Carstairs. Obaja sa skrývajú za peknou tvárou a hŕstkou tajomstiev, ktoré skôr či neskôr odhalia aj pred Tessou. Každý kto sa už stretol s autorkinou tvorbou si určite všimol, ako obľubuje ľúbostné trojuholníky, okolo ktorých stavia svoje príbehy. V sérii Pekelné stroje tomu nie je inak, no predsa by som povedala, že je to celkom niečo iné, pre mňa nové. Vzťahy popretkávané na stránkach tejto série sú výnimočné, nezvyčajné a plné prekvapenia. To, čo sa autorke podarilo a ako sa jej to podarilo neviem dostať z hlavy. Ešte teraz sa vo mne miešajú zmätené pocity, aj keď záver série ma značne upokojil, naznačil, že všetko je tak, ako malo vždy byť. Kruh sa uzavrel.

Počas čítania ma neprestávalo očarovať prostredie, v ktorom sa dej odohrával. Londýn v 19. storočí – krásne opisy miest, budov, špinavých uličiek, plesy a bály. Dobová móda – nazberané večerné šaty, vysoké klobúky či kožené rukavičky. Toto všetko dodávalo sérii nezabudnuteľnú atmosféru a neviem si predstaviť, že by sa tento príbeh mal odohrávať niekde inde.  

Všetky postavy v sérii boli prepracované, mali svoju osobnosť, svoje životné príbehy a žiadna sa nezdala byť „navyše“ alebo nepotrebná. S tým sa autorka naozaj vyhrala veľmi pekne, no nie je to nič nečakané, nakoľko celý svet Tieňoloveckej ságy je popretkávaný a objavujú sa v nich rovnaké rodiny, len iné generácie.

Tessa bola po dlhom čase hlavnou hrdinkou, ktorá mi neliezla na nervy. Zo začiatku bola trošku naivná, no to sa dá pripísať aj dobe, v ktorej žila. Podľa môjho názoru bola dosť rozumná a racionálna. Nebola to typická hrdinka, ktorá nevie, na ktorú stranu (alebo chlapca) skôr skočiť, čím ma neprestala prekvapovať, pretože som z iných kníh zvyknutá na presný opak. Aj keď bola súčasťou trojuholníka Tessa-Jem-Will, nebolo to také otravné a zúfalé, ako som pri iných knihách tohto žánra zvyknutá.

Jem a Will boli proste zlatíčka, každý svojim spôsobom. Musím sa však priznať, že moje srdiečko si okamžite získal Jem – bol pre mňa omnoho zaujímavejšia postava, ktorá nie je ako zrecyklovaná hlavná postava inej série. Je milý, láskavý, obetavý a veľmi, veľmi odvážny. Will je typický sarkastický klenot, ktorého trápia vlastné tajomstvá, no ako príbeh plynie, aj jemu sa dostaneme pod kožu a pochopíme ho. Nebol pre mňa príliš zaujímavý, nakoľko typických bad-boyov je už dosť a ani jeho „životný príbeh“ ma nechytil za srdca až tak veľmi. Jedno z mála, čo ma pri ňom obmäkčovalo, bola jeho láska k Jemovi a poézii.

Okrem hlavných postáv, ktoré patria do tejto série, sa stretávame aj so starými známymi tvárami. Najviac poteší Veľkobosorák Magnus Bane, ktorý je vždy presne tam, kde ho potrebujú a vždy pri tom vyzerá úžasne!  

Musím sa priznať, že do série som sa púšťala s tým, že viem ako skončí. Ubehli roky, odkedy séria zožala úspech a stala sa jednou z hlavných dejových línii Tieňoloveckej ságy, ktorá nadväzuje, doplňuje a predstavuje tento svet z rôznych dôb, prostredí a najmä vždy z iného „uhľa pohľadu“. Preto som pár krát narazila na nepríjemný spoiler, aj keď som sa im značne vyhýbala -  až pokým som si napríklad neprečítala anotáciu na novú knihu od autorky (chyba!). Vďaka tomu som bola veľmi často prekvapená, čo sa na tých stránkach vlastne deje. Stále som mala pred očami môj (teraz už viem, že mylný) koniec a neustále som bola v napätí, že ako „toto“ vyústi do „toho“ a ešte bez toho, aby sa tam stalo niečo príšerné. Postupne, ako som sériu čítala, som si začala uvedomovať, že všetky moje predstavy sú chybné, alebo teda aspoň veľmi, veľmi plytké. Autorka ma neskutočne prekvapila. Niekedy milo, inokedy nie.

Táto séria bola pre mňa plná šokov a zvratov, pri ktorých som neveriacky krútila hlavou alebo sa za ňu chytala. Nedá sa povedať, že vždy bolo prekvapenie práve príjemné – naopak, našli sa aj momenty, kedy som mala chuť načiahnuť sa do stránok kníh a jednu či dve postavy prefackať. V istých momentoch som nedokázala pochopiť, ako autorka mohla „spraviť“ tejto postave toto, hentej tamto..

Príbeh je o láske, sebapoznávaní, nádeji, oddanosti, obete, dôvere, odpúšťaní, ale aj o klamstvách, zrade, opovrhovaní či nekonečnej nenávisti. Je v nej toľko pocitov, až takmer pretekajú cez okraje stránok. Séria sa čítala sama, jednoduchosť písania, neustále stupňujúce napätie či nečakané zvraty vás prinútia hltať jednu stránku za druhou. Príbeh ma naozaj chytil za srdce a už chápem, prečo je táto séria neustále beznádejne vypredaná. Okamžite sa zaraďuje medzi moje obľúbené 😊

P.S.: Jediné, čo ma v knihách nenormálne štvalo, bolo slovo „dívať“, ktoré sa tam objavovalo XY krát a mne vždy vypálilo oči. To sa nedalo použiť niečo krajšie? Napr. „pozerať, pozrieť, hľadieť“? 



nedeľa 3. januára 2021

Recenzia: Midnight sun (Polnočné slnko) - Stephenie Meyer

Oficiálna anotácia hovorí:

When Edward Cullen and Bella Swan met in Twilight, an iconic love story was born. But until now, fans have heard only Bella’s side of the story. At last, readers can experience Edward’s version in the long-awaited companion novel, Midnight Sun. 

This unforgettable tale as told through Edward’s eyes takes on a new and decidedly dark twist. Meeting Bella is both the most unnerving and intriguing event he has experienced in all his years as a vampire. As we learn more fascinating details about Edward’s past and the complexity of his inner thoughts, we understand why this is the defining struggle of his life. How can he justify following his heart if it means leading Bella into danger?

Autor: Stephenie Meyer
Počet strán: 756

Moje hodnotenie:
Obálka: 5/5
Dej/obsah: 4/5
Nuda: 2/5
Napätie: 2/5
Láska, romantika: 5/5

Úvodné slovo/nepodstatné, môžeš preskočiť :D :

Môj vzťah k celej Twilight ságe je zvláštny. Je to doslova love-hate záležitosť. Ako mnohí, ktorí siahli alebo uvažujú siahnuť po knižke Midnight sun, aj moja cesta s príbehom Edwarda a Belly začala pred cca desiatimi rokmi, v mojom prípade na základnej škole. Odjakživa som milovala svet upírov, to bolo vždy moje. A preto som aj do tohto sveta vpadla úplne po hlave. V mojom teen mozgu to bolo niečo úžasné, knižky som dokonca prečítala viac krát, čo sa u mňa často nestáva. Všetko sa zmenilo, keď nastal Twilight boom ohľadom filmu. Twilight bol všade, nedalo sa mu vyhnúť. Môj názor na film? Neznášala som ho snáď viac než samotný Robert Pattinson (jeho vyjadrenia a rozhovory sú tá najlepšia vec, čo tieto filmy priniesli :D). Úplne mi pokazil všetku radosť z príbehu, postupne sa moja nechuť zvýšila natoľko, že som celý Twilight vesmír nemohla vystáť. Nakoľko mi filmy skazili chuť, knihy som do rúk viac nezobrala. Až s veľkým odstupom času, veľkým nadhľadom a určite aj vyspelejším mozgom (hah) som prekusla tento odpor (najmä teda k tým filmom) a zaujala neutrálny postoj, dokonca si filmy pozrela a aspoň sa dobre pobavila. Veď ako malá som to milovala, čo je na tom uletieť si na fakt uletenom príbehu?! Povedala som si, že z nostalgie sa ku knihám vrátim, keď bude čas a ten čas aj bol. Ale! Vyšiel však nový kúsok - Midnight sun. A preto som si povedala, že pôvodnú sériu už mám predsa načítanú, tak prečo sa nevrhnúť radšej na túto? Tak som si teda tú dlho "očakávanú" knihu objednala a, oh boi, ako som bola šokovaná...

Sim hovorí:

Kniha má neuveriteľných 756 strán!!! Na túto skutočnosť som teda nebola pripravená. Preto som na toto knižné monštrum zo začiatku pozerala s dosť veľkou hrôzou – nebola som si istá, že či až takto veľmi túžim znovu oživiť príbeh spred desiatich rokov, s ktorým mám tak turbulentný vzťah. No rozhodla som sa mu dať šancu...  

Príbeh teda všetci dôverne poznáme – mladé dievča, Isabella Swanová, sa zo slnečného Pheonixu presťahuje do upršaného, príliš zeleného Forksu k svojmu otcovi Charliemu. Hneď prvý deň v škole na seba pritiahne pozornosť snáď každého, no najmä toho najpodstatnejšieho – Edwarda Cullena. Edward však nie je obyčajný super sexy vyzerajúci stredoškolák, je to upír. Toto Bella veľmi rýchlo zistí aj sama (a s menšou pomocou spriateleného vlkodlaka). Príbeh nekonečnej lásky teda začína...no ako to všetko vníma Edward? To je ďalší nekonečný príbeh.  

Musím priznať, že od začiatku som sa pri knihe veľmi bavila, pravidelne som prepukla do smiechu, až som sa sama čudovala, koľko málo mi stačí k pobaveniu :D Niektoré rozhovory alebo myšlienky boli fakt vtipné, a keďže ich Edward dokáže čítať, nebolo o ne núdza. 

Veľmi rýchlo som však pochopila, prečo má kniha cez 700(!!!) strán - nekonečné myšlienkové pochody Edwarda a vlastne každého okolo neho a jeho neustály vnútorný boj sa niekedy zdali nekonečné, príliš časté a opakujúce sa. Človek by si myslel, že Edward to po tak dlhej dobe existencie bude mať v hlave upratané, no opak je pravdou - Edward je zmätený, nerozhodný, náladový a miestami až hraničí so šialenosťou. Čiže žiadny rozdiel oproti regulárnemu sedemnásťročnému chalanovi. 

Toto mi však napokon nevadilo, pretože aspoň bolo uveriteľnejšie to, ako dokážu žiť s ľuďmi - že sú stále svojím spôsobom ľudskí a aspoň som sa do neho lepšie vcítila a pochopila ho. No pre menej trpezlivé povahy - Edwardov vnútorný boj, a teda aj celá kniha, sa vám možno bude zdať tak nekonečný, ako jeho samotná existencia. Dobrou správou však je, že Edward si svoje chyby plne uvedomuje a vlastne celú knihu zhrnul jedinou svojou myšlienkou: ,,I knew I had a great capacity for ruining even the best moments with my wretched doubts and endless overthinking.

Mne sa páčili aj tie najmenej podstatné myšlienky, ktoré nám Edward odhalil buď zo svojej vlastnej mysle, alebo mysle niekoho iného. Z jeho pohľadu som si dokonca viac obľúbila aj Bellu. A to bolo to, čo celú knihu držalo nad vodou - postavy. Postavy, ktoré už poznáme, no tentoraz sa predviedli v oveľa väčšej paráde. Hovorím teda najmä o klane Cullenovcov, ostatné postavy dostali nálož, ktorú si snáď ani nezaslúžili. 

Bolo pre mňa neskutočne zábavné zisťovať ich myšlienky a spoznávať ich viac do hĺbky, sledovať ako fungujú vzťahy medzi nimi a zistiť čo to aj z ich minulosti. Mimoriadne ma bavil najmä vzťah Edwarda a Emmeta, ich rozhovory, Emmetove myšlienky a spôsob, akým sa mali radi. Taktiež neporaziteľné duo Edward a Alice so svojimi superschopnosťami, ktoré predvádzali fakt vo veľkom. Nesmiem zabudnúť ani na môjho obľúbenca, Jaspera, ktorý mal taktiež v rukáve zopár es, o ktorých som pred tým netušila a príjemne ma prekvapili. Rosalie z Edwardovho uhľa pohľadu nevyviazla v najlepšom svetle, čo ma trošku zamrzelo. 

V knihe bolo veľa bizarných, úplne nepodstatných momentov (od olejovania okna, zabíjanie pavúkov až po neustále urážanie Bellynho auta), ale aspoň ma statočne pobavili. Dozvedeli sme sa však aj detaily, ktoré ostali v pôvodnej knihe nevysvetlené - napríklad to, ako sa Alice postarala o dôkazy v Phoenixe alebo to, ako Cullenovci išli po krku Jamesovi. 

Celý čas som mala pri čítaní taký ťažko opísateľný pocit, vôbec nie v negatívnom zmysle slova. Bolo to niečo príjemné, akoby som sa stretla so starým známym a zistila, že sa medzi nami nič nezmenilo – stále tam je pre mňa, stále tam sú city, ktoré som myslela, že zhltol čas. Bola som z toho úprimne šokovaná, pretože som si myslela, že tento pubertálny príbeh na mňa už nebude mať taký istý, ak vôbec nejaký, vplyv. Och ale ako som sa mýlila! Vyzerá to tak, že som sa zbláznila - opäť som príbehu prepadla, opäť som sa cítila ako taká pubertiačka. Až som sa za to hanbila. No tento príbeh bol asi presne to, čo som práve potrebovala - ľahký, príjemný príbeh lásky, ktorý ma vrátil do mojich časov minulých a spríjemnil mi tie prítomné. Proste oddychovka, ktorá pomohla prečistiť moju hlavu (alebo z nej vymiesť všetok zdravý rozum). 
Všetci dobre vieme, že Twilight nie je žiadnym literárnym skvostom, no musím povedať, že táto kniha sa z môjho pohľadu podarila. Bola detailnejšia, prepracovanejšia a viac krát som sa pristihla myslieť na to, že celé séria mohla byť zaujímavejšia z pohľadu Edwarda. Túto myšlienku som však vždy zatrhla keď na scénu prišlo ďalšie Edwardovo nekonečné prehodnocovanie celého vesmíru. Úprimne si neviem, a ani nechcem, predstaviť, čo mu mohlo behať hlavou v ďalších dieloch tejto ságy, keď už pri tomto to bolo takmer k nevydržaniu - ako pre neho, tak miestami aj pre mňa. 

Napokon môžem zhodnotiť, že sériu Twilight milujem a zároveň nenávidím. Že to nie je možné? Ó áno, je. Kniha rozhodne nie je cielená na získanie nového čitateľa, je to (chcený-nechcený) darček pre všetkých milovníkov pôvodnej série, jeho pripomenutie a zároveň znovuobjavenie zabudnutého.