nedeľa 3. januára 2021

Recenzia: Midnight sun (Polnočné slnko) - Stephenie Meyer

Oficiálna anotácia hovorí:

When Edward Cullen and Bella Swan met in Twilight, an iconic love story was born. But until now, fans have heard only Bella’s side of the story. At last, readers can experience Edward’s version in the long-awaited companion novel, Midnight Sun. 

This unforgettable tale as told through Edward’s eyes takes on a new and decidedly dark twist. Meeting Bella is both the most unnerving and intriguing event he has experienced in all his years as a vampire. As we learn more fascinating details about Edward’s past and the complexity of his inner thoughts, we understand why this is the defining struggle of his life. How can he justify following his heart if it means leading Bella into danger?

Autor: Stephenie Meyer
Počet strán: 756

Moje hodnotenie:
Obálka: 5/5
Dej/obsah: 4/5
Nuda: 2/5
Napätie: 2/5
Láska, romantika: 5/5

Úvodné slovo/nepodstatné, môžeš preskočiť :D :

Môj vzťah k celej Twilight ságe je zvláštny. Je to doslova love-hate záležitosť. Ako mnohí, ktorí siahli alebo uvažujú siahnuť po knižke Midnight sun, aj moja cesta s príbehom Edwarda a Belly začala pred cca desiatimi rokmi, v mojom prípade na základnej škole. Odjakživa som milovala svet upírov, to bolo vždy moje. A preto som aj do tohto sveta vpadla úplne po hlave. V mojom teen mozgu to bolo niečo úžasné, knižky som dokonca prečítala viac krát, čo sa u mňa často nestáva. Všetko sa zmenilo, keď nastal Twilight boom ohľadom filmu. Twilight bol všade, nedalo sa mu vyhnúť. Môj názor na film? Neznášala som ho snáď viac než samotný Robert Pattinson (jeho vyjadrenia a rozhovory sú tá najlepšia vec, čo tieto filmy priniesli :D). Úplne mi pokazil všetku radosť z príbehu, postupne sa moja nechuť zvýšila natoľko, že som celý Twilight vesmír nemohla vystáť. Nakoľko mi filmy skazili chuť, knihy som do rúk viac nezobrala. Až s veľkým odstupom času, veľkým nadhľadom a určite aj vyspelejším mozgom (hah) som prekusla tento odpor (najmä teda k tým filmom) a zaujala neutrálny postoj, dokonca si filmy pozrela a aspoň sa dobre pobavila. Veď ako malá som to milovala, čo je na tom uletieť si na fakt uletenom príbehu?! Povedala som si, že z nostalgie sa ku knihám vrátim, keď bude čas a ten čas aj bol. Ale! Vyšiel však nový kúsok - Midnight sun. A preto som si povedala, že pôvodnú sériu už mám predsa načítanú, tak prečo sa nevrhnúť radšej na túto? Tak som si teda tú dlho "očakávanú" knihu objednala a, oh boi, ako som bola šokovaná...

Sim hovorí:

Kniha má neuveriteľných 756 strán!!! Na túto skutočnosť som teda nebola pripravená. Preto som na toto knižné monštrum zo začiatku pozerala s dosť veľkou hrôzou – nebola som si istá, že či až takto veľmi túžim znovu oživiť príbeh spred desiatich rokov, s ktorým mám tak turbulentný vzťah. No rozhodla som sa mu dať šancu...  

Príbeh teda všetci dôverne poznáme – mladé dievča, Isabella Swanová, sa zo slnečného Pheonixu presťahuje do upršaného, príliš zeleného Forksu k svojmu otcovi Charliemu. Hneď prvý deň v škole na seba pritiahne pozornosť snáď každého, no najmä toho najpodstatnejšieho – Edwarda Cullena. Edward však nie je obyčajný super sexy vyzerajúci stredoškolák, je to upír. Toto Bella veľmi rýchlo zistí aj sama (a s menšou pomocou spriateleného vlkodlaka). Príbeh nekonečnej lásky teda začína...no ako to všetko vníma Edward? To je ďalší nekonečný príbeh.  

Musím priznať, že od začiatku som sa pri knihe veľmi bavila, pravidelne som prepukla do smiechu, až som sa sama čudovala, koľko málo mi stačí k pobaveniu :D Niektoré rozhovory alebo myšlienky boli fakt vtipné, a keďže ich Edward dokáže čítať, nebolo o ne núdza. 

Veľmi rýchlo som však pochopila, prečo má kniha cez 700(!!!) strán - nekonečné myšlienkové pochody Edwarda a vlastne každého okolo neho a jeho neustály vnútorný boj sa niekedy zdali nekonečné, príliš časté a opakujúce sa. Človek by si myslel, že Edward to po tak dlhej dobe existencie bude mať v hlave upratané, no opak je pravdou - Edward je zmätený, nerozhodný, náladový a miestami až hraničí so šialenosťou. Čiže žiadny rozdiel oproti regulárnemu sedemnásťročnému chalanovi. 

Toto mi však napokon nevadilo, pretože aspoň bolo uveriteľnejšie to, ako dokážu žiť s ľuďmi - že sú stále svojím spôsobom ľudskí a aspoň som sa do neho lepšie vcítila a pochopila ho. No pre menej trpezlivé povahy - Edwardov vnútorný boj, a teda aj celá kniha, sa vám možno bude zdať tak nekonečný, ako jeho samotná existencia. Dobrou správou však je, že Edward si svoje chyby plne uvedomuje a vlastne celú knihu zhrnul jedinou svojou myšlienkou: ,,I knew I had a great capacity for ruining even the best moments with my wretched doubts and endless overthinking.

Mne sa páčili aj tie najmenej podstatné myšlienky, ktoré nám Edward odhalil buď zo svojej vlastnej mysle, alebo mysle niekoho iného. Z jeho pohľadu som si dokonca viac obľúbila aj Bellu. A to bolo to, čo celú knihu držalo nad vodou - postavy. Postavy, ktoré už poznáme, no tentoraz sa predviedli v oveľa väčšej paráde. Hovorím teda najmä o klane Cullenovcov, ostatné postavy dostali nálož, ktorú si snáď ani nezaslúžili. 

Bolo pre mňa neskutočne zábavné zisťovať ich myšlienky a spoznávať ich viac do hĺbky, sledovať ako fungujú vzťahy medzi nimi a zistiť čo to aj z ich minulosti. Mimoriadne ma bavil najmä vzťah Edwarda a Emmeta, ich rozhovory, Emmetove myšlienky a spôsob, akým sa mali radi. Taktiež neporaziteľné duo Edward a Alice so svojimi superschopnosťami, ktoré predvádzali fakt vo veľkom. Nesmiem zabudnúť ani na môjho obľúbenca, Jaspera, ktorý mal taktiež v rukáve zopár es, o ktorých som pred tým netušila a príjemne ma prekvapili. Rosalie z Edwardovho uhľa pohľadu nevyviazla v najlepšom svetle, čo ma trošku zamrzelo. 

V knihe bolo veľa bizarných, úplne nepodstatných momentov (od olejovania okna, zabíjanie pavúkov až po neustále urážanie Bellynho auta), ale aspoň ma statočne pobavili. Dozvedeli sme sa však aj detaily, ktoré ostali v pôvodnej knihe nevysvetlené - napríklad to, ako sa Alice postarala o dôkazy v Phoenixe alebo to, ako Cullenovci išli po krku Jamesovi. 

Celý čas som mala pri čítaní taký ťažko opísateľný pocit, vôbec nie v negatívnom zmysle slova. Bolo to niečo príjemné, akoby som sa stretla so starým známym a zistila, že sa medzi nami nič nezmenilo – stále tam je pre mňa, stále tam sú city, ktoré som myslela, že zhltol čas. Bola som z toho úprimne šokovaná, pretože som si myslela, že tento pubertálny príbeh na mňa už nebude mať taký istý, ak vôbec nejaký, vplyv. Och ale ako som sa mýlila! Vyzerá to tak, že som sa zbláznila - opäť som príbehu prepadla, opäť som sa cítila ako taká pubertiačka. Až som sa za to hanbila. No tento príbeh bol asi presne to, čo som práve potrebovala - ľahký, príjemný príbeh lásky, ktorý ma vrátil do mojich časov minulých a spríjemnil mi tie prítomné. Proste oddychovka, ktorá pomohla prečistiť moju hlavu (alebo z nej vymiesť všetok zdravý rozum). 
Všetci dobre vieme, že Twilight nie je žiadnym literárnym skvostom, no musím povedať, že táto kniha sa z môjho pohľadu podarila. Bola detailnejšia, prepracovanejšia a viac krát som sa pristihla myslieť na to, že celé séria mohla byť zaujímavejšia z pohľadu Edwarda. Túto myšlienku som však vždy zatrhla keď na scénu prišlo ďalšie Edwardovo nekonečné prehodnocovanie celého vesmíru. Úprimne si neviem, a ani nechcem, predstaviť, čo mu mohlo behať hlavou v ďalších dieloch tejto ságy, keď už pri tomto to bolo takmer k nevydržaniu - ako pre neho, tak miestami aj pre mňa. 

Napokon môžem zhodnotiť, že sériu Twilight milujem a zároveň nenávidím. Že to nie je možné? Ó áno, je. Kniha rozhodne nie je cielená na získanie nového čitateľa, je to (chcený-nechcený) darček pre všetkých milovníkov pôvodnej série, jeho pripomenutie a zároveň znovuobjavenie zabudnutého. 



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára