pondelok 11. mája 2015

Recenzia: Nočný tieň

Oficiálna anotácia hovorí:


Magický svet, ktorý vo svojom románe vytvorila americká autorka Andrea Cremerová, je krásny, ale aj nebezpečný. Má nemenné, prísne zákony a život sa odnepamäti riadi podľa nich. Dobro a zlo však zvádzajú nikdy sa nekončiaci boj. Ale čo ak sa svet Strážcov, bájnych bytostí, napoly ľudí, napoly vlkov, prepletie s osudmi obyčajných ľudí? Keď sedemnásťročná stredoškoláčka Calla nájde v horách ťažko zraneného chlapca, ešte netuší, ako dramaticky sa zmení jej doterajší život, odohrávajúci sa vo dvoch podobách – zvieracej a ľudskej. Mladého dobrodruha Shaya zachráni pred istou smrťou a poruší tak zákony vlastného spoločenstva. Shay je nielen výzvou pre jej srdce zadané nádejnému budúcemu vodcovi spriatelenej svorky vlkolakov, ale aj veľkou záhadou. Ako jediný človek sa z neznámych dôvodov teší privilegovanému postaveniu a ochrane oboch svoriek, čo sa majú v krátkom čase spojiť sobášom Cally a Rena. Iba najbližšia priateľka Bryn a brat Ansel aj vďaka vzájomne sa rozvíjajúcemu ľúbostnému vzťahu šípia, čo sa odohráva v Callinom vnútri a prečo sa jej postoj k prísnym zásadám Ochrancov a Strážcov začína meniť. Callina napínavá výprava do zakázanej jaskyne, kde sa skrýva jeden z kľúčov poznania jej vlastnej minulosti, a krvavý rituál ako súčasť nadchádzajúceho sobášneho obradu prinášajú rozuzlenie, čo odstráni všetky pochybnosti. Calla si musí vybrať... Rozhodne sa počúvnuť hlas svojho srdca a riskovať, že stratí všetko? Obetuje hoci aj život pre zakázanú lásku, alebo sa radšej podriadi predurčenému osudu?

Autor - Andrea Cramerová
Oficiálny názov - Night Shade
Počet strán - 400

Hodnotenie:
Obálka: 5/5
Dej: 4/5
Nuda: 2/5
Napätie: 3,5/5
Láska, romantika: 3,5/5

Prečítajte ak: -chcete vstúpiť do nového, zaujímavého sveta
Nečítajte ak:  -vás už iritujú ľúbostné trojuholníky

Sim hovorí:

Kniha Nočný tieň ma prenesie do úplne nového a pre mňa zatiaľ neprebádaného sveta vlkolakov - to bola moja myšlienka, s ktorou som knihu brala z police. Keďže som skôr na upírov a jediná séria, v ktorej zohrávali akú takú hlavnejšiu úlohu vlkolaci, bol Twilight (..ooops). Myšlienku by som po prečítaní knihy rada "trošku" pozmenila. Ocitla som sa v novom,  nebezpečnom svete, ktorý má svoje pravidlá a zákony, ktoré sa dodržiavajú už od kto-vie-kedy. Hlavnú úlohu v príbehu majú Ochrancovia a Strážcovia - prvá takmer polovica knihy sa niesla v duchu "KTO JE KTO?!" No napokon príde vytúžené vysvetlenie. Strážcovia, ktorí sa dokážu premieňať na vlkov každej farby v zlomku sekundy, tvoria svorky. Dve svorky, z ktorých musí vzniknúť jedna, silnejšia svorka. Nightshadovci a Banovci. Čas svadby dvoch alfa, Cally a Rena, sa blíži a na oboch padá veľký tlak zo strany Ochrancov. Aby upokojili svojich "vedúcich," rozhodnú sa, že začnú svorky Nightshadovcov a Banovcov zbližovať vopred. No ako však majú spolu vychádzať bez toho, aby si navzájom neposkákali do kožuchov?
 
Ani v jednej svorke nie sú nezaujímavé postavy. V podstate každá postava zažije svoju chvíľku slávy, pretože každý má čo povedať. Vzťahy medzi jednotlivými postavami sú rôzne, no boli spracované naozaj realisticky a ich vystupovanie bolo uveriteľné. Mojím obľúbencom - no bolo ich viac- sa stal Ansel, bráška hlavnej postavy Cally.

Samozrejme - na scénu prichádza problém. Shay. Obyčajný chlapec, ktorého Calla zachránila v lesoch pred istou smrťou. Ako naschvál, Strážcovia dostali za úlohu Shaya ochraňovať a špeciálne sa mu má venovať Calla (eh.. strážiť ho). Čo by to však bolo za príbeh, keby sa trochu nespestrí. Calla sa pomaly ale iste zamiluje do Shaya, no vie, že je to nemožné, nesmie to dopustiť. Calla vám príde ako niekto, kto vie, čo robí, kde je jeho miesto a aký má osud. Keď sa však pozriete lepšie, zistíte, že Calla je miestami dosť zmätená a nevie si vybrať. Jej od narodenia určený snúbenec Ren je chlapec, za ktorým naťahuje krk hádam každé dievča, no aj napriek tomu má viac- menej oči len pre Callu a tú romantickú atmošku vytvára práve on.
Stále stopercentne neviem, komu fandím viac. Či Renovi alebo Shayovi. Svojím spôsobom mám rada oboch, no Ren o maličký kúštik asi predsa vedie, zapôsobilo na mňa, čo spravil pre Callu, aj keď to pre neho muselo byť ťažké.

Calla so Shayom, ktorí chcú prísť na to, čo sa v podstate deje, sa vybrali za dobrodružstvom - KNIŽNICA a zakázané knihy. Postupom času začínajú odhaľovať nové a nové tajomstvá a nič sa nezdá byť také, ako pred tým. Svadba sa však nebezpečne rýchlo blíži a je čas si utriediť myšlienky. Je Callyn svet naozaj taký, ako ho pozná? Môže sa vyhnúť svojmu osudu?

Napínavý príbeh, ktorý vyvrcholí do ešte napínavejšieho konca je čítanie, ktoré stojí za vašu pozornosť. No ak však vôbec nie ste na ľúbostné trojuholníky a miestami nerozhodné hlavné hrdinky, zvážte, či peniaze neinvestujete na niečo iné. No myslím si, že v tejto knihe sa to dalo zniesť slušne. Príbeh knihy bol určite zaujímavý, no nepodarilo sa mu presvedčiť ma, aby som bežala rovno do kníhkupectva a hneď začala čítať druhý diel, ktorý, mimochodom, nesie názov Prekliatie vlkov. Som však rada, že som si túto knihu prečítala a rozšírila "znalosti" o vlkolakoch.


Poznámočka:  Páči sa mi, ako autorka vyriešila rýchle premieňanie človeka na vlka. Žiadne trhanie košieľ a odhaľovanie sexy tehličiek sa - pre niekoho bohužiaľ - nekonalo, no rozhodne to tam nechýbalo :D

70%

Recenzia: Kam zmizla Aljaška

Oficiálna anotácia hovorí:


Miles má bizarnú záľubu v posledných slovách svetových osobností. Najviac ho fascinuje Francois Rabelais a jeho posledná veta: „Idem hľadať to Veľké Azda." Miles si nechce počkať na podobný osud a presvedčí rodičov, nech ho pošlú do internátnej školy mimo mesta. V Alabame si rýchlo nájde nových priateľov: spolubývajúceho Chipa, ktorého všetci volajú Plukovník a ktorý vo voľných chvíľach memoruje nekonečné abecedné zoznamy, i krásnu, ale nepredvídateľnú Aljašku, do ktorej sa zamiluje. Čaká ich rok plný porušovania školského poriadku, testov a skúšok, žartíkov, rozchodov a odhalených tajomstiev. Čo zmení Milesov názor na jeho „Veľké Azda"?

Autor - John Green
Oficiálny názov - Looking for Alaska
Počet strán - 224

Hodnotenie:
Obálka: v jednoduchosti je krása 4/5
Dej/obsah: 5/5
Nuda: 0/5
Napätie: 1/5
Láska, romantika: 1,5/5

Prečítajte ak: - chcete otvorenosť, žiadnu servítku pred ústami
                      -máte chuť na s ľahkosťou podaný príbeh s hlbšími myšlienkami

Nečítajte ak: - čítajte

Sim hovorí:

Doriti! Ospravedlňujem sa, no nenašla som vhodnejšie slová na začiatok. A vlastne ani neviem, či nájdem nejaké dostačujúce slová, ktorými by sa mi podarilo opísať túto úžasnú knihu. Aljaška v sebe toho ukrýva veľmi veľa, viac, než sa zdá.
Kam zmizla Aljaška nie je len také hocijaké dielo. Vlastne je. Nie, nie je, no mohlo by sa to zdať. Príbeh posadený do úplne bežného, reálneho, uveriteľného prostredia strednej internátnej školy Culver Creek, kde sa bonzovanie nenosí aj keby vás to malo stáť vylúčenie.



Tínedžeri odtrhnutí z reťaze a plus Aljaška, ktorá nie len že je odtrhnutá z reťaze, ona je navyše múdra, sexy, jej izbu zdobia kopy kníh a je doosť vyhýbavá...alebo proste tajomná? Neviem, má však povahu, ktorá zmätie hádam každého. V jednej chvíli baba sršiaca energiou, sarkastickým vtipom, životom. V druhej výbušná, nasraná krava. No prečo je to tak vie asi len ona sama.

Miles aka Rambo. Chlapčenská postava s vychudnutým zadkom a zvláštnou záľubou v posledných slovách rôznych mŕtvych ľudí. Je na internátnej škole nový, dostáva sa do party Plukovník-Takumi-Aljaška a zažíva s nimi úplne nové veci, pričom dúfa, že objaví to Veľké azda, po ktoré prišiel. Stretáva sa s alkoholom, cigaretami, pornom a kanadskými žartíkmi, ktoré sú v škole také samozrejmé ako to, že 8:10 začína vyučovanie.

Plukovník, vlastné meno Chip, je Milesov spolubývajúci a kamarát, ktorý si pamätá všetky názvy krajín, ich hlavné mestá a počty obyvateľov. Neznáša všetkých bohatých ľudí, ktorých v škole s obľubou každý nazýva „týždňoví sráči.“ So svojou matkou, ktorá žije v prívese menšom než je Plukovníkova internátna izba, nemajú príliš veľa peňazí, no majú sa dobre. Kaď príde na plánovanie, Plukovník je vo svojom živle a je jasné, že nesklame.

Takumi je tretí chalan v parte, ktorý má niekedy pocit, že je pre ostatných neviditeľný a zbožňuje rap. Je však rovnako dôležitý ako zvyšní, pretože...sk**venú líšku proste nechytíš!

Každá postava má niečo do seba, no najviac vás asi zaujme povaha a charakter nepredvídateľnej Aljašky. Tak ako upútala Milesa, ktorý sa do nej zaľúbil. Veľmi. Potom však kniha prejde do obdobia POTOM. Kniha naberá úplne inú atmosféru. Milesa s Plukovníkom trápia výčitky svedomia, nevedia prestať myslieť na predchádzajúce udalosti a rozhodnú sa, že veciam prídu na kĺb. No zisťujú, že Aljašku sa NEDÁ len tak pochopiť, aj keď si mysleli, že ju poznajú.


Kniha vám napokon ponúkne niekoľko možností, z ktorých si, hmm, môžete vybrať vlastný záver, zmysel. Všetko sú to názory, ktoré nie sú pokladané ako fakt, ale naozaj len názor, možnosť. Kniha preto obsahuje kopu úvah, nad ktorými sa isto zamyslí každý čitateľ a každý v nej môže objaviť niečo iné, svoje. Myslím že sa ku knihe vrátim s veľmi veľkou pravdepodobnosťou a odnesiem si zase o niečo viac, niečo nové. 
95%

Recenzia: Les kostí

Oficiálna anotácia hovorí:

Hlavná hrdinka Mary žije v postapokalyptickej kolónii, ktorú obklopuje v tesnom zovretí Les kostí plný znesvätených zombií. Obyvateľov pred nimi chráni iba plot z pevného pletiva. Ľudia pomaly zabúdajú na minulosť, podaktorí už ani neveria, že kedysi existovala rozvinutá civilizácia, iní zasa žijú v presvedčení, že za Lesom kostí, v ktorom na nich číha nebezpečenstvo, už nič nie je. Iba nepatrná hŕstka si zachovala vieru v existenciu života za Lesom. Mary hľadá odpovede na nepohodlné otázky: Prečo sa Znesvätení vrátili? Je kolónia naozaj jediným miestom na Zemi, v ktorom dnes existuje život? Dá sa prejsť Lesom kostí a nestať sa Znesvätenou? A ešte čosi – Mary verí v lásku.

Autor - Carrie Ryan
Oficiálny názov - Forest of Hands and Teeth
Počet strán/ kapitoly - 300/ 36 (XXXVI)

Hodnotenie:
Obálka: 5/5
Dej: 3,5/5
Nuda: 3/5
Napätie: 4,5/5
Láska, romantika: 3/5
Strach, zúfalstvo, neistota: 6/5!

Prečítajte ak:  -máte radi dobré dystópie
                       -nevadia vám nerozumné myšlienky hlavnej hrdinky
                           
Nečítajte ak:     -vás deptá pochmúrna atmosféra, zúfalstvo a beznádej
                          -nemáte radi smutné, fakt smutné príbehy

Sim hovorí:

Život v knihe Les kostí nie je vôbec ľahký. Viete si predstaviť, že by ste žili v kolónii, ktorú zo všade ohraničujú vysoké ploty, za ktorými "žijú" hroziví Znesvätení ? Počúvať ustavičné búchanie na plot a báť sa, kedy začujete sirénu, ktorá oznámi, že plot je prevalený a všetci "zombíci" sa valia do kolónie?

Mary, hlavnej hrdinke, sa jedného dňa zrúti celý svet. Jej matka sa dostala príliš blízko k plotu, pretože si myslela, že vidí svojho dávno strateného manžela a nechala sa pohrýzť jedným Znesväteným. Mary z toho všetkého viní seba a aby toho nebolo málo, musí sa pridať do Sesterstva, ktoré v kolónii vládne, pretože ju Harry neprišiel požiadať o ruku. Jej vlastný brat sa jej otočil tiež chrbtom a nesnaží sa Mary nijako pomôcť. Mary si však aj tak ide za svojím. Verí, že les niekde končí a že oceán a budovy, ktoré siahajú až k nebu sú skutočné. Jediný, kto tomu tiež verí je Travis, Harryho brat, s ktorým si tiež majú akosi veľmi blízko...

Správanie hlavnej hrdinky mi občas liezlo na nervy. Jej nekonečná túžba nájsť oceán a opustiť kolóniu aj keby čo bolo... Má môj obdiv, že si stále išla za svojím a nenechala sa nijako odradiť, no fakt som ju za jej nezmyselné myšlienky mala niekedy chuť prefackať.


Po tejto knihe som túžila dlhú dobu, pretože nič so "Zombíkmi" som ešte nečítala a na túto knihu som počula len samé chváli. Má krásnu obálku a o červených stránkach ani nehovorím! Asi môžem povedať, že je to vzhľadom najkrajšia kniha,  ktorú mám vo svojej knihovničke :) Keď som ju čítala, z deja som mala fakt zmiešané pocity. Prvá polovica ma dosť nudila, nevedela som si zvyknúť na postavy a niekedy som ich správanie a konanie fakt vôbec nechápala a chytala sa za hlavu. Na druhej strane, dej sa odohráva vo svete plnom Znesvätených, strachu a zúfalstva, takže im nič nemôžem vyčítať. Kniha bola fakt plná nepríjemných prekvapení a koniec bol... no, CELÉ ZLE! Pútavý dej, ľúbostné zápletky, dobré opisy. Nezvyčajný koniec a ešte veľa nespomenutého, to všetko v tejto knihe, ktorú aj napriek svojim zmiešaným pocitom odporúčam prečítať.
55%

Recenzia: Kruh

Oficiálna anotácia hovorí:


Engelfors. Anjelské bystriny. Pekné meno, spustnuté mesto. Uprostred ničoho, obklopené hlbokými lesmi, v ktorých ľudia neraz zablúdili a už sa nikdy nenašli. Raz v noci, keď sa mesiac sfarbí na krvavočerveno, sa v zrušenom zábavnom parku ocitne šesť dievčat. Nemajú nič spoločné. Nevedia, ako sa tam dostali ani prečo tam prišli. Čoskoro však pochopia, že ak chcú prežiť, musia spolupracovať.

Autor -  Sara B. Elfgrenová, Mats Strandberg
Originálny názov - Cirkeln
Séria - Engelfors
Počet strán/kapitoly - 528/60

Hodnotenie:
Obálka - 5/5
Dej - 4/5
Nuda - 1/5
Napätie - 4/5
Láska, romantika - 1/5
Strach, zúfalstvo, neistota - 4/5

Prečítajte ak: - máte chuť na niečo mysteriózne, tajomné, no pôsobiace veľmi skutočne
                       - nejaká samovražda vás nevyvedie z miery
                       - máte radi napätie a strach (myslím v knihách ;)

Nečítajte  ak:   - vám vadí niekedy zbytočne veľký rozsah knihy
                         - vám vadia viacerí rozprávači- najprv je ich 6
                            
Sim hovorí:

Kniha nemohla začať lepšie. Po prvej kapitole som si povedala: vau, toto bude dobré! (ako veľa kníh začína samovraždou?!) V trochu dlhšom úvode bol opisovaný život dievčat. Šiestich úplne rozdielnych dievčat, ktoré spolu nemali nič spoločné. Až na to, že boli všetky štyri v rovnakú noc "prebudené" a majú zachrániť svet. Oops, sú čarodejnice. Žiadne strigy s dlhými nosmi ani bazovými prútikmi. Sú to obyčajné tínedžerky, ktoré majú svoje problémy – a nie je ich málo.
 
Eliasa mi bolo ľúto. Strašne som ho chcela v knihe spoznať, mohol byť zaujímavou postavou. Bol jeden z tých, ktorého všetci súdili a to len kvôli tomu, že trochu vybočoval z priemeru a neprispôsoboval sa. Napriek všetkému tu bola Linnéa, ktorá verila, že Eilas by samovraždu nespáchal. Tak kto za to teda môže? To sa snaží šestica dievčat vyriešiť a jediným problémom je to, že im to veľmi nejde, pretože musia spolupracovať.

Ako som už písala Minoo, Linnéa, Anna-Karin, Vanessa, Ida a Rebecka sú obyčajné tínedžerky s obyčajnými tínedžerskými problémami - riešia svoje lásky, majú skúsenosti s alkoholom, drogami, sexom a búrlivými párty ( páni, ja asi nie som obyčajná)... No majú aj rodinné problémy - otec alkoholik, matka, ktorá nejaví žiaden záujem, nevlastný otec, ktorý si v ničom nechce priznať vinu... Popri všetko musia ešte riešiť záhadu, kto je skutočný vrah, tajiť svoje stretnutia a to, že sa vôbec poznajú. Navyše sa boja o svoje životy, pretože nikdy nevedia, či nie sú na rade.

 Lennéu som si obľúbila ako prvú, no časom som ich takmer všetky začala mať rada - každá bola niečím iná. Pri Minoo som mala od začiatku pocit, že celá kniha sa venuje najviac jej a koniec mi to tak trochu potvrdil.

Dej sa odohrával plynule a až ku koncu nabral rýchlejší spád. Mne to však neprekážalo, takto som si knihu vedela vychutnať lepšie (len mne príde divné, že hovorím o knihe, v ktorej boli samovraždy už takmer na dennom poriadku? No ok, preháňa, nie na dennom.) Ak by som sa mala vyjadriť k nejakým zvratom, či vôbec nastali - áno, no mňa veľmi neprekvapili. Nejakým spôsobom som tušila, ako to celé skončí a "zvrat" mi to len všetko potvrdil. Napriek tomu som si v kuse hrýzla nechty a bola som zvedavá, ako to všetko naozaj skončí. Táto kniha naozaj stojí za prečítanie, aj keď z nej nebudete vyvalený a nepadnete na zadok. Určite však dokáže zaujať a čitateľa len ťažko pustí zo svojich pazúrov, dokým nedočíta poslednú kapitolu (koľkí z vás čítajú aj poďakovania?). Veľmi som zvedavá, ako príbeh bude pokračovať a ako sa to tiež vyvinie medzi všetkými dievčatami.
75%