nedeľa 7. júna 2015

Recenzia: Papierové mestá


Oficiálna anotácia hovorí:


Margo Rothová-Spiegelmanová. Jej bláznivé dobrodružstvá sa zakaždým prehnali školou ako letná búrka: na gitare ju naučil hrať nejaký starký v polorozpadnutom dome v mississippskom Hot Coffee. Tri dni kočovala s cirkusantmi, lebo ich presvedčila, že by z nej mohla byť artistka. Na koncert The Mallionaires v St. Louis sa dostala tak, že sa vydávala za basgitaristovu frajerku, a keď ten s ňou naozaj chcel chodiť, poslala ho kadeľahšie. Jej najneuveriteľnejšie príhody sa vždy ukázali ako skutočné!
Tak do tejto dobrodružnej duše sa beznádejne zamiloval Quentin-Kvéčko Jacobsen, trochu zakríknutý chlapec z dobrej rodiny. Keď mu pojašená maturantka jednej noci vlezie do izby prezlečená za nindžu a odhodlaná vykonať jedenásť bodov neľútostnej pomsty nevernému frajerovi a bývalým kamarátom, Kvéčko neodmietne. To, čo povystrájajú, Quentina rovnako nadchne ako vyľaká. Lenže na druhý deň je Margo preč a zanechá po sebe len indície určené práve jemu. Vydáva sa teda na cestu plnú odbočiek, a čím bližšie je k cieľu, tým lepšie spoznáva skutočnú tvár priateľky – a možno aj svoju vlastnú.

Autor - John Green
Oficiálny názov – Paper Towns
Počet strán - 296

Hodnotenie:
Obálka: 4/5
Dej/obsah: 4/5
Nuda: 2/5
Napätie: 0/5
Láska, romantika: 0/5

Prečítajte ak: - bavia vás typické "Greenovky" a vyhovuje vám jeho štýl písania
Nečítajte ak: - očakávate od knihy napätie, veľkú zápletku 

Sim hovorí:

Na začiatku knihy som mala zvláštny pocit, že čítam niečo rovnaké alebo aspoň veľmi podobné knihe Kam zmizla Aljaška. Vrátila som sa v čase ja alebo sa vrátili v čase postavy, zmenili identitu a púšťajú sa do iného dobrodružstva? Nevedela som prehliadnuť podobnosť medzi hlavnými postavami, stále som z nejakého dôvodu videla v Margo Aljašku a v Quentinovi Milesa. Našťastie ma tento pocit po niekoľkých desiatkach stánok opustil, aspoň čo sa týka Quentina :) Alebo som sa s tým jednoducho zmierila, hodila to za hlavu a snažila sa vychutnať nový príbeh.

Dvaja stredoškoláci – Quentin (Kvéčko) Jacobsen – obyčajný chalan, ktorý má rád stereotyp, nudu a ničomu výnimočnému sa nevenuje. Je to proste pohoďák, s milými rodičmi a výbornou školskou dochádzkou (aj keď s tými meškaniami by si mohol so mnou podať ruku). Po poobediach drtí počítačové hry a nič mimoriadne sa v jeho živote nedeje. Až dovtedy, pokým sa v noci v jeho okne neobjaví dávna kamoška, a zároveň susedka, Margo Rothová-Spiegelmanová.

Margo Rothová-Spiegelmanová bola niečo ako superhviezda. Veľmi veľa ľudí ju obdivovalo, bola obľúbená a známa najme pre svoje ťažko uveriteľné, no vždy pravdivé dobrodružstvá, ktoré zažívala. Nebola proste ako bežný stredoškolák, vždy niečo plánovala a podnikala, mala rada opustené miesta, ktoré sa tiež stali súčasťou jej ďalšieho dobrodružstva. Neuznávala obyčajný pokojný život – výška, práca, založenie rodiny. Bola proste presným opakom Kvéčka, ktorý bol do nej už hrozne dlho zamilovaný.  

V prvej časti knihy nás Margo vezme na prvú bláznivú jazdu, ktorá spočíva v splnení 11 bodov z jej zoznamu. Terčmi pomsty sa stávajú jej “kamošky“ a neverný priateľ. Keďže Margo potrebovala na splnenie týchto bodov nejakého komplica, ako vhodný kandidát jej prišiel práve Kvéčko, ktorý súhlasil, že jej pomôže. Niet sa čo čudovať, kto by odmietol svojej dlho obdivovanej láske, ktorá by sa objavila uprostred noci vo vašom okne.

Bola som prekvapená, že človek ako je Kvéčko je schopný súhlasiť s toľkými blbosťami  za jednu noc, no práve o tom to bolo. Hľadanie samého seba. Človek asi nikdy úplne nevie, čo v ňom je.

Keď sa noc plná dobrodružstiev skončila, Margo zmizla. Nikto nevedel kde je, všetci boli v tom, že sa určite čoskoro zase vráti, veď to spravila už toľko krát. No tentoraz to bolo iné. Margo svoje indície zanechala Kvéčkovi a ten to vzal naozaj, naozaj vážne. Mal o Margo strach, namýšľal si rôzne veci a celú druhú časť knihy venoval pátraniu po nej. Neúspešnému. Stretávame sa tu s jeho naivnými myšlienkami a trochu prikrášlenými predstavami o Margo a o tom, ako sa veci majú.

Našťastie často situáciu zachraňujú Ben a Radar. Sú to Kvéčkovi verní kamaráti, ktorých si zamilujete. Všetky postavy majú veľmi uveriteľné charaktery, vyžaruje z nich prirodzenosť a typická mladosť. Ich vtipy ma často rozosmiali a bola som vďačná, že títo dvaja boli súčasťou Kvéčkovho pátrania po stratenej Margo. (Nevadil mi slovník, na ktorý sa veľa ľudí sťažuje, veď predsa vieme, ako to chodí medzi mladými, načo sa na niečo hrať...)

Z môjho pohľadu kniha vôbec nebola nuda, bolo to príjemné čítanie, z ktorého si každý človek odnesie len toľko, koľko sám chce. Príbeh poprepletaný rôznymi myšlienkami, nad ktorými sa možno aj pousmejete, no sú naozaj pekné. Každý sa občas cíti papierovo a je rád, že má okolo seba svoje steblá, ktoré ho podržia.
Odporúčam knižku prečítať. Neviem sa ubrániť pocitu, že kniha bola niektorými ľuďmi veľmi rýchlo odsúdená a zakopaná pod čiernu zem. Zdá sa mi, akoby silou mocou pátrali po niečom zložitom a výnimočnom až im tá jedinečnosť v tomto príjemnom a v celku obyčajnom príbehu ušla.
85%

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára